Vážne sa to stalo pred rokmi
keď prírodou sme sa túlali.
Nohy ticho kládli do machu
rozprávali deťom rozprávku
hrali v lese skrývačku
tešili sa slniečku.
Kdesi v korune stromu
nás niekto sledoval
a svoju pieseň zaspieval
kuku kuku kukučka
spievala veselo z bučka.
Vtom sa lesom rozniesla
jedna krásna ozvena
kuku kúúúú....
Tak sa i my zahrali
a po lese kukali, spievali.
Už nebolo v lese ticha
lebo každý kuká, vzdychá ojká
jajká zvuky divné vydáva len nech
neodíde ozvena.
Takto to vždy dopadne
keď náhoda sa nám
pod nohy pripletie.
Komentáre
Yola...