yola

Voda ten živel neskrotný

obmýva kamene

ani chvíľu nestojí

mohutne dolinou

valí sa s hukotom.

Podmaní turistov

stojacich  nad roklinou.

V meandre stáča sa

na sile naberá

och,  aká to nádhera.

Pristúpiš bližšie ku korytu

zvlaží ti kvapkami

ruku i plešinu.

Studená kvapka

steká po líci

zmývajúc potu nánosy.

Striebristá leskne sa na tvári

slnce ju rýchlo osuší.

Mohutný živel uberá na sile

z divokej riavy

stáva  sa pokojná bystrinka

čo jemne kamienky obmýva

do svojho lona

divákov pozýva

milučkú pesničku

šumom vytvára.