Perly na šnúrku navliekam
a hľadím ani neviem kam.
Vraciam sa do minulosti
do detstva
keď mať moja
na stôl perly sypala
a múdro mi radila.
Vraciam sa ta spiatky
keď mali sme
v rodine krásne sviatky.
Spoločne spriadali
nové siete
budúcnosti našej
veď každý si v nej
niečo svoje našiel
milé i ťaživé
veď každý to zažije.
Vzostupy a pády
no rodina ho do svojho
stredu vždy vráti.
Tak po rokoch
opäť perly
na šnúrku
navliekam
a nemyslím
na neuskutočnené túžby.
Ale na všetkých vás
ktorých tá šnúrka spojila
a náhrdelník ľudský
stvorila.
Komentáre