Píšem prstom do hmly
že sa mi sen prisnil.
Vyšiel si z hmly hustej
pristúpil ku mne zlostnej
zvádzal ma nežným pohľadom
objavovať krok za krokom
pozemský raj.
Vychádzaš z oparu
viazanku zviazanú dozadu
farebnú košeľu zapnutú ku krku
si mal ležérne upravenú.
S chlapčenským úsmevom
ťahal ma na výlet
mliečnou dráhou
no nezastavil biely tátoš
čo nás mal povoziť nebeskou krásou.
Tak sme šli do parku
sadnúť si k jazierku
s labuťami
aj tie sa mi prisnili
aspoň myslím.
Vtom sne si ma zobudil
že mám raňajky
pripraviť a deti do školy vypraviť.
To však pravda nebola
lebo bola sobota
navyše prázdninová.
Tak pozerám do hmly
už ani nespím
sedím tu na gauči
zovretá v tvojom náručí.
Občas mi do ucha
čosi len tak pošepkáš.
Že vraj nudíš sa
a rád by si do parku
sadnúť si na lavičku
a len tak
tam so mnou zotrval.
Komentáre
v parku na lavičke
hmm,
Mata hari
lusila
básne sú imaginárne moje výmyšlienky, ktoré len tak bez súvisu mi napadajú
hmlový panáčik