Osamelý v poli stojí
starý mĺkvy strom.
Rokmi poznačený
tajomstvá skrývajúci.
Vetrík si tichú
pieseň spieva
pod jeho konáre
milencov volá.
Chytia sa za ruky
poľom sa vydajú
k tomu stromu
plní lásky smerujú
veršíky vyznania
po tichu šepkajú.
Pod košatú korunu
pomaly blížia sa
poznania rokov minulých
odhalia doista.
Do očí hľadia si
myšlienky čítajúc
zrýchlený tlkot srdca
zadŕžajúc.
Komentáre
juch :-)
Píšeš krásne básne.. :-))
zara
Yola.. no tak som zvedavá čo bude od srdca.. :-)
zara
maj sa pekne
:)
ako sa čítajú myšlienky z očí?
Yola...
Díky Yola za prianie...
hmm,
vám