yola

Práve prečítaný príbeh od Mata Hari mi pripomenul naše bicyklové  snaženia. Mali sme v ulici jedného staršieho chalana s čudnými rodičmi. Mal snáď päťnásť a oni ho vôbec nepúšťali von medzi normálne detská, ktoré pobehovali s loptou. On len doma. Až keď sme boli starší sme to pochopili , bol nejaký geniálny matematik a vlastne aj je z neho vedec v oblasti jadrovej fyziky alebo niečo podobné.

 No tento chalan sa odrazu objavil so svojim otcom vonku a mali aj rekvizitu. Bicykel , taký povojnový. Na dvore nastalo pozdviženie , no kto by si nechal ujsť takú scénu. My šarvanci o dobrých päť rokov mladší sme pobehovali okolo a sledovali ich snaženie. Starý Kormo ako sme ho volali držal za sedadlo syna a pobehoval za ním. Nuž a keď vravím, že starý , tak naozaj už nejaké tie rôčky mal a ako tak pobehoval za nešikovným následníkom, nezvládol tempo mladého a odrazu buch , tresk a Paľa nikde. Čuduj sa svete on aj so svojim dopravným prostriedkom preletel cez zábradlie do potoka a už sa kúpal. No nič viac nám vtedy nebolo treba rehotali sme sa ako kone. Chudák Kormo zobral doráňaného syna , bicykel prehodil cez rameno a cestu domov korenil nadávkami na nás malých šarvancov. A aby nebol koniec snaženiu bežali sme načúvať k dverám a to vám poviem nechcela by som byť v tom byte, čo ten chudák dobitý schytal.

Zjavné je však to , že mu pád neublížil a môže svoju genialitu naplno rozvíjať...